Poznáte pocit, že máte motýle v bruchu? Existujú dobré
a zlé motýle. Zlé sú tie pred štátnicami a dobré tie, ktoré máte, keď zbadáte
dievča, do ktorého ste potajomky zaľúbený. A niekedy prídu motýle, pri ktorých
neviete jednoznačne povedať, aké sú.
V poslednom čase som často sám. Fyzicky, emocionálne,
čo sa porozumenia týka. Tiež niekedy neviem povedať, či je to dobré alebo zlé.
Ale učím sa to mať rád. A zisťujem, že hoci práve preto, že som extrovert,
majú dni, keď som sám, svoje čaro. Také tie dni, kedy vstanete skoro a zatiaľ
čo doma nikto nie je a váš brat ešte spí potichu naboso precupkáte do kuchyne a
pozeráte ako vysoko už je slnko. Dni, kedy sa učíte aké má Španielsko
provincie, len preto, že vás to zaujíma. Dni, kedy pozeráte filmy, ktoré ste
nikdy nepozerali a všetko prežívate spolu s hrdinami, naozaj prežívate.
Dni, kedy chodíte behať. A hoci niekto tvrdí, že pri behaní na nič nemyslí, vy
myslíte asi na všetko na svete. Dni, kedy donekonečna plánujete celý svoj rok.
A nemusíte o svojich plánoch nikomu hovoriť, aby ste sa celý čas usmievali.
Dni, kedy vás poteší každé milé slovo a kedy si po stý krát poviete, že už nikdy
nebudete negativistický. Kedy máte svoj malý to-do list a aj napriek dažďu si
pôjdete kúpiť vložky do topánok, lebo to je v to-do liste. Dni, kedy znova
začnete pred spaním čítať, hoci sú to knihy do školy. Kedy pôjdete sami do kina
a po ceste z neho píšte tento blog a za oknami vlaku je tma. A keď si vďaka
tomu celému uvedomíte, ako milujete ľudí a ako vám chýbajú tí blízki. Ale
viete, že samota má zmysel. A že silniete. Ako človek.
Nedávno som dostal otázku, ako sa tešiť zo života. Hoci som
odpovedal asi 20timi vetami, uvedomil som si, že vlastne presne neviem ako sa
to robí. Ale ak sa budete tešiť zo života aj keď naokolo nebude nikto, vtedy to budete robiť správne. A vtedy uvidíte, že dni, kedy ste sami sú krásne. Nie smutné. A že to, že sa cesty nepretnú, je niekedy naozaj dobré.
Volajú ma Jay a toto je môj svet.
venované jej.
