Moja jeseň

Zistil som, že najlepšie metafory sú zo života. Keď vlastne ani nemetaforuješ, len opíšeš niečo, čo si zažil. Sú super práve preto, lebo sú také všehovoriace. Ak chceš, tak si v nej nájdeš niečo úplne iné, čo autor myslel. A to bolo len také zamyslenie na úvod. A teraz bude niečo iné. Ako vyzerala moja jeseň.



Chodil som cez Donovaly autobusom. Pretože tento rok bývam v Ružomberku. Na jeseň tam je veľmi pekne. Stromy sú na jeseni to najlepšie.

Počúval som veľa Jónsiho, Misty Edwards, The Glorious Unseen, Driver Friendly, Eda Sheerana, Twenty One Pilots. Vygooglite si, je to super hudba. Možno mám trochu dievčenský vkus, ale mám ho rád. 

Pozeral som dobré filmy. Väčšinou so sestrou. Rozeskali ma, to mám za to, že som starý holywoodnik a pozerám už iba popcorny. Musím s ňou pozerať viac, má vkus a je to najlepšia sestra na svete. Jeden za všetky: The talented Mr. Ripley. 

Čítal som. Etiku Nikomachovu, lebo som ju učil. Ale má niečo do seba. Jesus Culture, ktorú prekladám asi už rok. Čítal som Najlepšie príbehy Divokého Západu, knižku, ktorú som zadarmo dostal od kamošovej kamošky, lebo likvidovala knižnicu. Neboli tam príbehy len o pištolníkoch, ale napríklad aj o tom, ako sa stať chlapom. Inšpiratívne. 

Dostal som bicykel. Červený, je mi trochu malý a mám ho na rok. Sám som si ho opravil. (Teda, namontoval som sedadlo a odrazku, zaskrutkoval nejaké skrutky a bolo. Ale opravil znie frajerskejšie.) Myslel som, že všetci predavači bicyklových súčiastiek sú dnes už hipsteri. Ale ujo v trebišovskom obchode ma presvedčil o opaku. Pädesiatnik, niečo medzi Palim z Drišľaku (čo sa humoru týka) a babkiným susedom, ujom Zolim (čo sa profesionality týka, ujo Zoli je ten typ, čo má všetko, čo na záhrade potrebujete, od traktora až po motorovú pílu. Štilku, samozrejme). Keď sa na bicykli púšťam bez brzdenia po ružomberských kopcovitých uliach, mám vietor vo vlasoch, trochu sa bojím a mám rád život.

Prvýkrát som sám prezul gumy na našom aute. Môžem sa ženiť. Alebo sa živiť ako prezúvač pneumatík.

Keby som bol politik, mal by som predvolebné heslo: Robiť správne veci. Správne veci sa týkajú všeličoho možného, od pravidelného umývania si zubov až po uvedomenie si, že najprv práca, potom zábava. Pomaly sa to učím. Tiež som zistil, že ma baví veľa vecí na mojej škole. A tiež, že veľa vecí, ktoré robím kvôli ostatným, by som mal robiť iba kvôli sebe. A naopak. 

Zaľúbil a odľúbil som sa asi 5x. Mal som šťastné aj smutné dni a teším sa, že moja žena bude rozumieť mojej retarďáckej (ale inak veľmi skvelej) hlávke. A že sa jej bude páčiť môj svet. 

Hľadal som Pána Boha. Hľadal a nachádzal a potom hľadal ešte viac. Keby nebol, asi neexistujem (a teraz to nemyslím v nejakom samovražednom zmysle.) Mám ho rád a On má rád mňa. A aj teba. Ak ti život veľmi nedáva zmysel, On je odpoveď. Ver mi.

Uvedomil som si, že sa mám dobre. Teším z maličkostí, z hashtagov, z veveričiek, z nočných ciest autom, z hudby, čo sa dotýka srdca, z múdrosti, zo svojich priateľov a na všetko čo príde. A to je jeseň moje najneobľúbenejšie ročné obdobie. Volajú ma Jay a toto je môj svet.

O motivácii, couchsurfingu a láske.

Zistil som, že môj emocionálny život veľmi súvisí s hudbou. A tak mám albumy, ktoré mi pripomínajú ročné obdobia, udalosti, ľudí, zážitky. A keby som bol väčší umelec, vyjadroval by som sa určite cez hudbu tým, že by som ju písal. Teraz sa skrze ňu vyjadrujem tak, že posielam youtubové linky iným ľuďom. Ale milujem hudbu. A milujem slová. A milujem to, keď môžem o sebe hovoriť, potrebujem to. (Potrebujem? Tak sa mi zdá.)  A tumblr je skôr o obrázkoch. Takže čítaj, alebo nečítaj ak ťa to nezaujíma. No ak áno, tak sa z toho teš, prosím. 

Tá noc, kedy ideš domov a, nevedno prečo, sa cítiš ako kráľ. Kedy si naozaj happy just to be alive. Možno preto, že ideš z naozaj silného koncertu, možno preto, že ťa niekto má aspoň trošku rád. A ty sa tiež máš rád. A ono sa to prejavuje tak, že celú cestu domov tancuješ a tváriš sa a hráš sa, že si v klipe. A nikto ťa nemusí vidieť, robíš to pre seba. A to je super. A to, o čom spieva Macklemore, v tom celom nie je až tak dôležité. Alebo možno aj je. 

A potom ostaneš na celý deň v cudzom (no nie až tak cudzom) meste, spoznáš ľudí z Ukrajiny a Nového Zélandu a magické slovo coachsurfing, o ktorom si veľa počul dostane naraz úplne nový význam, pretože si v ňom a naraz surfuješ gauč spolu s ľuďmi, ktorý to robia celé roky. A chceš to tiež. A piješ víno. A spievaš. Rozprávaš a počúvaš. Tancuješ. Si. A tak to je správne.  

A potom o tom celom v nedeľu ráno rozmýšľaš. A zistíš, že život je krásny. Ale nie kvôli životu samotnému, aj keď sa to niekedy zdá celkom samozrejmé. Nie kvôli pocitu "beeing happy just to be alive", nie kvôli ľuďom, zážitkom, radosti..ale kvôli Láske. Tak. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.