O motivácii, couchsurfingu a láske.

Zistil som, že môj emocionálny život veľmi súvisí s hudbou. A tak mám albumy, ktoré mi pripomínajú ročné obdobia, udalosti, ľudí, zážitky. A keby som bol väčší umelec, vyjadroval by som sa určite cez hudbu tým, že by som ju písal. Teraz sa skrze ňu vyjadrujem tak, že posielam youtubové linky iným ľuďom. Ale milujem hudbu. A milujem slová. A milujem to, keď môžem o sebe hovoriť, potrebujem to. (Potrebujem? Tak sa mi zdá.)  A tumblr je skôr o obrázkoch. Takže čítaj, alebo nečítaj ak ťa to nezaujíma. No ak áno, tak sa z toho teš, prosím. 

Tá noc, kedy ideš domov a, nevedno prečo, sa cítiš ako kráľ. Kedy si naozaj happy just to be alive. Možno preto, že ideš z naozaj silného koncertu, možno preto, že ťa niekto má aspoň trošku rád. A ty sa tiež máš rád. A ono sa to prejavuje tak, že celú cestu domov tancuješ a tváriš sa a hráš sa, že si v klipe. A nikto ťa nemusí vidieť, robíš to pre seba. A to je super. A to, o čom spieva Macklemore, v tom celom nie je až tak dôležité. Alebo možno aj je. 

A potom ostaneš na celý deň v cudzom (no nie až tak cudzom) meste, spoznáš ľudí z Ukrajiny a Nového Zélandu a magické slovo coachsurfing, o ktorom si veľa počul dostane naraz úplne nový význam, pretože si v ňom a naraz surfuješ gauč spolu s ľuďmi, ktorý to robia celé roky. A chceš to tiež. A piješ víno. A spievaš. Rozprávaš a počúvaš. Tancuješ. Si. A tak to je správne.  

A potom o tom celom v nedeľu ráno rozmýšľaš. A zistíš, že život je krásny. Ale nie kvôli životu samotnému, aj keď sa to niekedy zdá celkom samozrejmé. Nie kvôli pocitu "beeing happy just to be alive", nie kvôli ľuďom, zážitkom, radosti..ale kvôli Láske. Tak. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.