pondelok 21. novembra 2016

Vy všetci

Ľudia sú asi stvorení aj pre silné, intenzívne zážitky. Prosím, zažívajte ich, keď prídu, ponorte sa do nich naplno a potom si na ne spomínajte a prežívajte ich znova. Uvedomíte si, aký je život krásny. Dnes, niečo pred deviatou a ja som v meste večeral, keď z rádia začala hrať pieseň a vo mne sa to naraz spustilo. Bolo v tom všetko. Moje zlomené srdce. Zároveň ten pocit, keď sa prvýkrát zaľúbite a uvedomíte si to. Nedefinovateľná nádej smerom do budúcnosti. Zároveň smútok, taký, že sa chcete zakukliť a neviditeľný len pozorovať svet. A zároveň obrovská túžba to všetko s niekym zdieľať. Zároveň Pán Boh, maximálne.





Na turné som nešiel rád. K veľa veciam som mal výhrady a mal som pocit, že mi v tom nikto nerozumie. Veci, ktorých mi bolo ľúto. Veci, ktoré som nepovedal. Neviem kedy sa to otočilo. Či v pondelok alebo v utorok. Ale stalo sa to a ten týždeň bol jeden z najlepších v mojom živote. Neviem prečo. Racionálne neveľmi pochopiteľné. Bolo v tom niečo nekonkrétne, nehmatateľné, možno trochu surreálne. Kresťanským slangom nadprirodzené. Spôsobuje to vo mne tento pocit, pocit, že mi ten týždeň práve teraz hrozne chýba a že vy všetci ste toho dôvodom.

Ty, ku komu som sa nesprával ideálne a o to viac mi na tebe záleží.
Ty, s kým by som sa určite nekamošil, keby nie GDZN.
Ty, koho uznávam viac, ako na verejnosti pripustím.
Ty, s kým som sa rozprával a prvýkrát počul tvoj hlas.
Ty, ktorá si mi liezla na nervy celý týždeň, len aby som na v sobotu zistil, že si mi podobnejšia, viac ako som si myslel.
Ty, komu sa bojím povedať niečo do očí, no keď som sa za teba modlil, opakoval som len “mám ho rád, mám ho rád.”
Ty, pri ktorej si predstavujem, aké by to bolo, keby sme spolu chodili.
Ty, kto mi prirástol k srdcu tak veľmi, že ťa chcem volať bratom.
Ty, s kým som sa tak veľmi chcel skamošiť a potom sa to nejako stalo.
Ty, ktorý si bol tak veľmi úprimný voči mne, neznámemu človeku.
Ty, s kým si mám čo povedať, aj keď som to musel najprv objaviť.
Ty, ktorej som sa neodvážil prihovoriť sa, len som ťa celý čas sledoval a tváril sa, že nie.
Ty, koho som takmer nepoznal a predsa si bol ku mne tak milý.
Ty, pri kom ľutujem, že bývaš tak ďaleko.
Ty, koho vidím raz za rok a aj tak si padneme do náručia.
Ty, ktorú som najprv nemal rád a teraz mi chýbaš.
Ty, čo ak dám niekedy pusu mužovi, tak ním budeš.
Ty, o ktorom som si myslel, že si idiot a nie si.
Ty, ktorá si tak super, že si nesmieš nájsť zlého frajera, lebo uvidíš.
Ty, s kým sme sa nestihli ani porozprávať.
Ty, koho úsmev bez slov mi stačí.
Ty, na koho by som sa chcel podobať.
Ty, kto si sa v tomto nenašiel, no ver mi, si tam.
A Ty, ktorého volám Otcom, bratom, priateľom, Pánom, životnou láskou a inšpiráciou - a do každej roly sa hodíš dokonale.

Vy všetci.


(Volajú ma Jay a toto je môj svet po Godzone Tour 2016: Nový Level)

štvrtok 9. júna 2016

Náhodné zamyselnia sa

Prišiel som na to, že malé radosti života treba povýšiť na veľké. Vlastne, asi neexistujú malé a veľké radosti, len radosti. Síce, keď sa mi narodí syn, budem sa z toho pravdepodobne tešiť viac, ako sa teším z toho, že si dávam pri západe slnka pivo na balkóne, ale radosť je radosť. 

A prišiel som na to, že keď sa veľmi bojíte, ako veci dopadnú a ostatní vám hovoria, aby ste na to kašľali, ste potom veľmi radi, keď veci dopadnú dobre. Povaha je povaha, nezrobiš nič. Treba ju prijať a urobiť z nej svoju hlavnú zbraň.

Prišiel som na to, prečo beatnici mali tak radi jazz. Je ako život sám, niekedy nervózny, uponáhľaný, taký čo vás ženie na cestu, inokedy rytmický a harmonický a potom ťažký, smutný a precítený. A niekedy nudný. 

Prišiel som na to, že rád píšem, ale neviem, či ma to niekedy bude živiť a ani by som to nechcel. Mám rád tieto svoje sentimentálne teplošinky a nechcel by som ich musieť písať. No a čo, že robíte prácu, ktorá vás nebaví najviac na svete. 

Prišiel som na to, že byť veľkorysý natoľko, že priznáte, že nemáte pravdu, že začnete vidieť na človeku, ktoré nemáte radi, niečo dobré a že považujete iných za rovnako skvelých ako samého seba je znakom veľkého človeka.

Prišiel som na to, že som chcem všetko vedieť a chcem vedieť, aké je všetko. Hrozne by som chcel vedieť, aké je to byť ženou (aspoň na mesiac), aké je byť tak pekný, že sa za vami baby otočia alebo aké je to žiť na ulici. Väčšina z toho sa dá vyskúšať, takže mám nádej, že moje feťácke chcenie bude na konci života upokojené. 

Prišiel som na to, že rád splývam. Tak volám stav mysle, keď beriem všetko tak, ako to ide a nesnažím sa to hrotiť žiadnym smerom. Jasné, že sa splývať sa nedá večne a občas potrebujete veci plánovať a hrotiť. Ale čo nepotrebujete nikdynikdy je rozmýšľanie štýlom čo ak... Nechať minulosť minulosťou a sústredisť sa na (TE) RAZ namiesto KEBY je základom  procesu uchovania si zdravého rozumu a procesu žitia šťastného života. 

A prišiel som na to, že zvládnem dospelosť. Neviem ešte ako, dokonca neviem presne povedať, čo znamená byť dospelý ale prestal som sa toho báť a vyhýbať sa tomu. 

Nemám chuť tu sedieť a vymýšľať ideálne a poučné zakončenia blogu, takže toľko náhodných zamyslení o živote. Majte sa radi a ak niekoho máte, povedzte mu to čím skôr. Aj mne môžete. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.



nedeľa 6. marca 2016

Chcel by som.

Chcel by som aby ľudia nechceli byť odborníci na všetko.

Chcel by som, aby každý pochopil, že svet nie je čierny alebo biely.

Chcel by som, aby na školách zaviedli povinný predmet, mohlo by sa to volať Základy rozmýšľania, napísal by som osnovy.

Chcel by som sa zajtra zobudiť do sveta, v ktorom nejestvujú selfies, pretože na svete je oveľa viac krásy ako vlastná tvár (a vlastné ego).

Chcel by som, aby sme nepoužívali slovo neviem ako výhovorku myslieť.

Chcel by som, aby zanikli hudobné ceny, pretože umenie netreba hodnotiť na objektívnej úrovni.

Chcel by som, aby ľudia písali po stenách básne, nie kreslili pipíky.

Chcel by som, aby každý stretol svoju spriaznenú dušu.

Chcel by som, aby obyvatelia našej krajiny mali radi našu krajinu.

Chcel by som prečítať všetky dobré knihy, vidieť všetky dobré filmy a počuť všetky dobré albumy.

Chcel by som spoznať aspoň jedného človeka. Ale myslím naozaj spoznať.

Chcel by som, aby každý človek zažil, aké je to byť pre niekoho hrdinom

Chcel by som, aby slovenské worshipové kapely neprekladali piesne, ale skladali vlastné.

Chcel by som, aby nejestvovali dôvody na samovraždu.

Chcel by som, aby bol Boh menej abstraktný.

Chcel by som byť šťastný, keď budem starý človek.

Chcel by som, aby už nikto netrpel predstavou, že celý internet čaká na jeho názor pod článkom alebo videom.

Chcel by som, aby sme ďakovali.

Chcel by som, aby každá žena vedela, že jej úsmev je najkrajšia vec na svete.

Chcel by som, aby sme vedeli uznať, že sa mýlime.

Chcel by som rozumieť baletu.

Chcel by som už nikdy nebyť sklamaný.

Chcel by som, aby boli ľudia v rozhodnutiach, ktoré robia, na seba náročnejší.

Chcel by som viac mám rád a menej nechce sa mi, kašlem na toto nemá zmysel.   

Chcel by som, aby si mi rozumel(a). V tomto. A vo všetkom.


(Volajú ma Jay a toto je môj (ideálny) svet.)