Dni, kedy ste sami.

Poznáte pocit, že máte motýle v bruchu? Existujú dobré a zlé motýle. Zlé sú tie pred štátnicami a dobré tie, ktoré máte, keď zbadáte dievča, do ktorého ste potajomky zaľúbený. A niekedy prídu motýle, pri ktorých neviete jednoznačne povedať, aké sú.

V poslednom čase som často sám. Fyzicky, emocionálne, čo sa porozumenia týka. Tiež niekedy neviem povedať, či je to dobré alebo zlé. Ale učím sa to mať rád. A zisťujem, že hoci práve preto, že som extrovert, majú dni, keď som sám, svoje čaro. Také tie dni, kedy vstanete skoro a zatiaľ čo doma nikto nie je a váš brat ešte spí potichu naboso precupkáte do kuchyne a pozeráte ako vysoko už je slnko. Dni, kedy sa učíte aké má Španielsko provincie, len preto, že vás to zaujíma. Dni, kedy pozeráte filmy, ktoré ste nikdy nepozerali a všetko prežívate spolu s hrdinami, naozaj prežívate. Dni, kedy chodíte behať. A hoci niekto tvrdí, že pri behaní na nič nemyslí, vy myslíte asi na všetko na svete. Dni, kedy donekonečna plánujete celý svoj rok. A nemusíte o svojich plánoch nikomu hovoriť, aby ste sa celý čas usmievali.

Dni, kedy vás poteší každé milé slovo a  kedy si po stý krát poviete, že už nikdy nebudete negativistický. Kedy máte svoj malý to-do list a aj napriek dažďu si pôjdete kúpiť vložky do topánok, lebo to je v to-do liste. Dni, kedy znova začnete pred spaním čítať, hoci sú to knihy do školy. Kedy pôjdete sami do kina a po ceste z neho píšte tento blog a za oknami vlaku je tma. A keď si vďaka tomu celému uvedomíte, ako milujete ľudí a ako vám chýbajú tí blízki. Ale viete, že samota má zmysel. A že silniete. Ako človek.

Nedávno som dostal otázku, ako sa tešiť zo života. Hoci som odpovedal asi 20timi vetami, uvedomil som si, že vlastne presne neviem ako sa to robí. Ale ak sa budete tešiť zo života aj keď naokolo nebude nikto, vtedy to budete robiť správne. A vtedy uvidíte, že dni, kedy ste sami sú krásne. Nie smutné. A že to, že sa cesty nepretnú, je niekedy naozaj dobré. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.

venované jej.

Kde bolo, tam bolo..

Nie som "starý ostrieľaný blogger" a možno práve preto sa mi práve deje to, že mám pocit, že chcem strašne veľa povedať a neviem si to v hlave usporiadať do nejakej formy, ktorá bude dávať zmysel. A navyše, neviem ako začať. Tak rovno napíšem pointu toho celého: Keď vám niekto niekedy tvrdil, že váš život nemôže vyzerať ako film, tak sa mýlil. Jasné že môže!

Veľmi rád snívam. O kopci vecí. Keď som bol menší, mal som super sny. Napríklad som chcel hodiť rozhodujúcu trojku v poslednej sekunde a rozhodnúť zápas. (V NBA to volajú buzzer beater, lebo "porazíš" ten bzučiak, čo zaznie po uplynutí času. Bum, ste o niečo múdrejší. Zamálo :) ) Alebo som chcel zložiť pieseň tak dobrú, že ju so mnou bude spievať vypredaný štadión na mojom koncerte. A podobné veci. A nevedel som, či sa mi to niekedy splní. Ale potom sme raz hrali školský basketbalový turnaj a ja som hodil trojku v poslednej sekunde! A "porazil" som píšťalku učiteľa telesnej. Alebo som zložil hymnu pre detský tábor, teda, vymyslel som slová do melódie tej futbalovej pesničky od Shakiry. A na konci tábora som si uvedomil, že moju pieseň nadšene spieva 70 detí a 15 animátorov! A vôbec mi nevadilo, že to nie je vypredaný štadión. Alebo to, že som vtedy vôbec nerozhodol zápas, lebo sme vyhrali asi o 30 bodov. Bolo to ono!

A asi všetci poznáme a milujeme filmy, v ktorých sa deje niečo krásne. A je jedno, či ide o Aragorna, ktorý s kráľom Theodénom vyrazí na koni oproti presile  škretov, for Death and Glory! Alebo o Lásku nebeskú, kde...(vyberte si dej ľubovoľného príbehu, všetky sú skvelé.) Milujeme zimomriavky a ten pocit, že toto je ono. 

A ja som pred chvíľou ležal vo vani, počúval svoju úplne naj-naj-naj obľúbenejšiu hudbu a bol sám so sebou. A zrazu som ho mal. Ten pocit z konca filmu, kedy všetko šťastne skončí a vy sa tešíte. A došlo mi, že som šťastný. Lebo mám priateľov, ktorých milujem. Lebo moja rodina je skvelá. Lebo dokážem, čo si zaumienim. Lebo aj bolesť je dobrá. Lebo všetko šťastne skončí. Lebo Láska je odpoveď. 

A toto celé je na dosah ruky. A ak sa vám zdá, že váš život film nepripomína ani zďaleka, tak tomu pomôžte! Je to ľahké! Urobiť niečo hrdinské, zachrániť svet alebo priateľa v obyčajnej každodennej núdzi. Urobiť niekomu najlepší deň jeho života. Konať neočakávané veci, prihovoriť sa dievčaťu vo vlaku a pochváliť jej úsmev, kúpiť svojej mamke čokoládu len tak, pozvať niekoho na pivo. Zoznámiť sa s niekým úplne neznámym! Prekonať seba samého. Inšpirovať iných. Povedať "áno" na každý čo i len trochu dobrý nápad. Usmievať sa. A náš život bude krajší. Nehovoriac o epických príbehoch, ktoré po nás ostanú. A ktoré potom raz sfilmujú. A bude dokonané.

Volajú ma Jay a toto je môj svet