Chcel by som.

Chcel by som aby ľudia nechceli byť odborníci na všetko.

Chcel by som, aby každý pochopil, že svet nie je čierny alebo biely.

Chcel by som, aby na školách zaviedli povinný predmet, mohlo by sa to volať Základy rozmýšľania, napísal by som osnovy.

Chcel by som sa zajtra zobudiť do sveta, v ktorom nejestvujú selfies, pretože na svete je oveľa viac krásy ako vlastná tvár (a vlastné ego).

Chcel by som, aby sme nepoužívali slovo neviem ako výhovorku myslieť.

Chcel by som, aby zanikli hudobné ceny, pretože umenie netreba hodnotiť na objektívnej úrovni.

Chcel by som, aby ľudia písali po stenách básne, nie kreslili pipíky.

Chcel by som, aby každý stretol svoju spriaznenú dušu.

Chcel by som, aby obyvatelia našej krajiny mali radi našu krajinu.

Chcel by som prečítať všetky dobré knihy, vidieť všetky dobré filmy a počuť všetky dobré albumy.

Chcel by som spoznať aspoň jedného človeka. Ale myslím naozaj spoznať.

Chcel by som, aby každý človek zažil, aké je to byť pre niekoho hrdinom

Chcel by som, aby slovenské worshipové kapely neprekladali piesne, ale skladali vlastné.

Chcel by som, aby nejestvovali dôvody na samovraždu.

Chcel by som, aby bol Boh menej abstraktný.

Chcel by som byť šťastný, keď budem starý človek.

Chcel by som, aby už nikto netrpel predstavou, že celý internet čaká na jeho názor pod článkom alebo videom.

Chcel by som, aby sme ďakovali.

Chcel by som, aby každá žena vedela, že jej úsmev je najkrajšia vec na svete.

Chcel by som, aby sme vedeli uznať, že sa mýlime.

Chcel by som rozumieť baletu.

Chcel by som už nikdy nebyť sklamaný.

Chcel by som, aby boli ľudia v rozhodnutiach, ktoré robia, na seba náročnejší.

Chcel by som viac mám rád a menej nechce sa mi, kašlem na to a to nemá zmysel.   

Chcel by som, aby si mi rozumel(a). V tomto. A vo všetkom.

(Volajú ma Jay a toto je môj (ideálny) svet.)

Malé víťazstvá

Uf, ja fakt píšem 2 blogy za rok. Ale to je možno dobré. Ak chce niekto počuť viac toho, čo si myslím, môže mi napísať/zavolať. Rád o sebe rozprávam. Ale viem aj počúvať. A prebaliť dieťa. A uvariť halušky. A naladiť gitaru. Okej, stačí.
Toto totiž bude o tom, čo chcem v budúcom roku robiť inak. Možno to niekoho inšpiruje a možno mi niekto v júli povie "hej, pred polrokom si tvrdil niečo iné!" A kvôli obom možnostiam to má význam spraviť. Takže, aké sú moje #newyearresolutions ?

1. Na najbližších ľudí byť najmilší.

(Poznáte tie teórie typu "kamoš ti pozdraví "Čau, Janko" najlepší kamoši ti pozdraví "No to ti teda trvalo, tlsťoch.""? Čo je to za somarinu? Len preto, že najlepší kamoš vie, že to nemyslím vážne, ma to ospravedlňuje si z neho strieľať? A vôbec, kto by ti mal prejaviť lásku viac, než človek, čo ti je najbližší? No a čo, že som precitlivelý.)

2. Neriešiť koľko vážim.

(Nechcem žiť život, kde je moja hmotnosť/forma téma číslo 3 spoločných rozhovorov, hneď po Akosamáš? a Čonové?. Ideálne by bolo tento bod splniť schudnutím, ale aj keď nie, kašlem na to. Ivan Tásler je skoro súdok, ale sexappeal z neho srší, Am I right, ladies?)

3. Nelenivieť.

(Aktívne si prikazujem sa naschvál zdvihnúť a ísť po niečo, namiesto "Podáš mi prosím...?" Pokojne mi to pripomínajte do konca života a nič mi nepodávajte, nekupujte a nenoste.)

4. Nezačať piť kávu. 

(Áno. Presne tak.)

5. Hovoriť ÁNO na ponuky / výzvy.

(A nesedieť doma, keď ma volajú von, len preto, že sa mi nechce. A neodmietať niečo, len preto, že som z toho nervózny. Rásť. Posúvať limity. Tvoriť spomienky. Žiť tie okamihy.)

6. Viac tvoriť.

(Písať viac, na všetkých frontoch. Zainstagramovať aspoň jednu fotku mesačne, aj keď som asi najhorší fotograf Slovenska. Nahrať album na Soundlcoud. Konečne natočiť ten trailer na nejestvujúci film. Mať vlastnú výstavu. Prečítať milión kníh. A písať si všetky nápady.)

7. Neprestať si dávať predsavzatia. 

(Lebo každý nový deň znamená nový začiatok. A novú milosť. A novú možnosť byť lepším ako včera. Takže: nečítať internetové diskusie, naučiť sa variť boršč, na čsfd zhodnotiť každý film, čo uvidím, pracovať ako čašník, vidieť Európu, nejesť v noci, umývať si pravidelne zuby, coachsurfovať, odsťahovať sa z domu, naučiť sa hrať na klavíri, bicích, prečítať celú Bibliu, prežiť týždeň v lese, pobiť sa a vyhrať, nemíňať peniaze na somariny, nosiť vlastnú značku oblečenia, viac objavovať novú hudbu, milovať nepriateľov, byť verný v maličkostiach, mať motorku, hrať v divadle, dirigovať zbor, bojkotovať refresher.sk, propagovať (spisovnú) slovenčinu, viac snowboardovať, moderovať gdzn mgzn a byť v tom úžasný, blahoželať ľuďom na fb k narodeninám, každý deň sa niečo nové naučiť, vedieť rozoznávať tokaj podľa chuti, žiť rok v zahraničí a milión ďalších vecí.)

A zdá sa mi, že tie malé víťazstvá, ktoré sa rodia jeden večer z jedného malého rozhodnutia, ktoré potom ďalší večer zopakuješ, sú to, na čom záleží. Nie na veľkolepých celoročných plánoch a zoznamoch predsavzatí. Preto sa teším na dnešný večer. A na to prvé malé víťazstvo. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.


PS. Ak by ste sa náhodou pozastavili nad tým, že tu nie sú linky na žiadnu hudbu, ako doteraz, ozvite sa. Pošlem vám, čo práve počúvam.

Dni, kedy ste sami.

Poznáte pocit, že máte motýle v bruchu? Existujú dobré a zlé motýle. Zlé sú tie pred štátnicami a dobré tie, ktoré máte, keď zbadáte dievča, do ktorého ste potajomky zaľúbený. A niekedy prídu motýle, pri ktorých neviete jednoznačne povedať, aké sú.

V poslednom čase som často sám. Fyzicky, emocionálne, čo sa porozumenia týka. Tiež niekedy neviem povedať, či je to dobré alebo zlé. Ale učím sa to mať rád. A zisťujem, že hoci práve preto, že som extrovert, majú dni, keď som sám, svoje čaro. Také tie dni, kedy vstanete skoro a zatiaľ čo doma nikto nie je a váš brat ešte spí potichu naboso precupkáte do kuchyne a pozeráte ako vysoko už je slnko. Dni, kedy sa učíte aké má Španielsko provincie, len preto, že vás to zaujíma. Dni, kedy pozeráte filmy, ktoré ste nikdy nepozerali a všetko prežívate spolu s hrdinami, naozaj prežívate. Dni, kedy chodíte behať. A hoci niekto tvrdí, že pri behaní na nič nemyslí, vy myslíte asi na všetko na svete. Dni, kedy donekonečna plánujete celý svoj rok. A nemusíte o svojich plánoch nikomu hovoriť, aby ste sa celý čas usmievali.

Dni, kedy vás poteší každé milé slovo a  kedy si po stý krát poviete, že už nikdy nebudete negativistický. Kedy máte svoj malý to-do list a aj napriek dažďu si pôjdete kúpiť vložky do topánok, lebo to je v to-do liste. Dni, kedy znova začnete pred spaním čítať, hoci sú to knihy do školy. Kedy pôjdete sami do kina a po ceste z neho píšte tento blog a za oknami vlaku je tma. A keď si vďaka tomu celému uvedomíte, ako milujete ľudí a ako vám chýbajú tí blízki. Ale viete, že samota má zmysel. A že silniete. Ako človek.

Nedávno som dostal otázku, ako sa tešiť zo života. Hoci som odpovedal asi 20timi vetami, uvedomil som si, že vlastne presne neviem ako sa to robí. Ale ak sa budete tešiť zo života aj keď naokolo nebude nikto, vtedy to budete robiť správne. A vtedy uvidíte, že dni, kedy ste sami sú krásne. Nie smutné. A že to, že sa cesty nepretnú, je niekedy naozaj dobré. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.

venované jej.

Kde bolo, tam bolo..

Nie som "starý ostrieľaný blogger" a možno práve preto sa mi práve deje to, že mám pocit, že chcem strašne veľa povedať a neviem si to v hlave usporiadať do nejakej formy, ktorá bude dávať zmysel. A navyše, neviem ako začať. Tak rovno napíšem pointu toho celého: Keď vám niekto niekedy tvrdil, že váš život nemôže vyzerať ako film, tak sa mýlil. Jasné že môže!

Veľmi rád snívam. O kopci vecí. Keď som bol menší, mal som super sny. Napríklad som chcel hodiť rozhodujúcu trojku v poslednej sekunde a rozhodnúť zápas. (V NBA to volajú buzzer beater, lebo "porazíš" ten bzučiak, čo zaznie po uplynutí času. Bum, ste o niečo múdrejší. Zamálo :) ) Alebo som chcel zložiť pieseň tak dobrú, že ju so mnou bude spievať vypredaný štadión na mojom koncerte. A podobné veci. A nevedel som, či sa mi to niekedy splní. Ale potom sme raz hrali školský basketbalový turnaj a ja som hodil trojku v poslednej sekunde! A "porazil" som píšťalku učiteľa telesnej. Alebo som zložil hymnu pre detský tábor, teda, vymyslel som slová do melódie tej futbalovej pesničky od Shakiry. A na konci tábora som si uvedomil, že moju pieseň nadšene spieva 70 detí a 15 animátorov! A vôbec mi nevadilo, že to nie je vypredaný štadión. Alebo to, že som vtedy vôbec nerozhodol zápas, lebo sme vyhrali asi o 30 bodov. Bolo to ono!

A asi všetci poznáme a milujeme filmy, v ktorých sa deje niečo krásne. A je jedno, či ide o Aragorna, ktorý s kráľom Theodénom vyrazí na koni oproti presile  škretov, for Death and Glory! Alebo o Lásku nebeskú, kde...(vyberte si dej ľubovoľného príbehu, všetky sú skvelé.) Milujeme zimomriavky a ten pocit, že toto je ono. 

A ja som pred chvíľou ležal vo vani, počúval svoju úplne naj-naj-naj obľúbenejšiu hudbu a bol sám so sebou. A zrazu som ho mal. Ten pocit z konca filmu, kedy všetko šťastne skončí a vy sa tešíte. A došlo mi, že som šťastný. Lebo mám priateľov, ktorých milujem. Lebo moja rodina je skvelá. Lebo dokážem, čo si zaumienim. Lebo aj bolesť je dobrá. Lebo všetko šťastne skončí. Lebo Láska je odpoveď. 

A toto celé je na dosah ruky. A ak sa vám zdá, že váš život film nepripomína ani zďaleka, tak tomu pomôžte! Je to ľahké! Urobiť niečo hrdinské, zachrániť svet alebo priateľa v obyčajnej každodennej núdzi. Urobiť niekomu najlepší deň jeho života. Konať neočakávané veci, prihovoriť sa dievčaťu vo vlaku a pochváliť jej úsmev, kúpiť svojej mamke čokoládu len tak, pozvať niekoho na pivo. Zoznámiť sa s niekým úplne neznámym! Prekonať seba samého. Inšpirovať iných. Povedať "áno" na každý čo i len trochu dobrý nápad. Usmievať sa. A náš život bude krajší. Nehovoriac o epických príbehoch, ktoré po nás ostanú. A ktoré potom raz sfilmujú. A bude dokonané.

Volajú ma Jay a toto je môj svet

Moja jeseň

Zistil som, že najlepšie metafory sú zo života. Keď vlastne ani nemetaforuješ, len opíšeš niečo, čo si zažil. Sú super práve preto, lebo sú také všehovoriace. Ak chceš, tak si v nej nájdeš niečo úplne iné, čo autor myslel. A to bolo len také zamyslenie na úvod. A teraz bude niečo iné. Ako vyzerala moja jeseň.



Chodil som cez Donovaly autobusom. Pretože tento rok bývam v Ružomberku. Na jeseň tam je veľmi pekne. Stromy sú na jeseni to najlepšie.

Počúval som veľa Jónsiho, Misty Edwards, The Glorious Unseen, Driver Friendly, Eda Sheerana, Twenty One Pilots. Vygooglite si, je to super hudba. Možno mám trochu dievčenský vkus, ale mám ho rád. 

Pozeral som dobré filmy. Väčšinou so sestrou. Rozeskali ma, to mám za to, že som starý holywoodnik a pozerám už iba popcorny. Musím s ňou pozerať viac, má vkus a je to najlepšia sestra na svete. Jeden za všetky: The talented Mr. Ripley. 

Čítal som. Etiku Nikomachovu, lebo som ju učil. Ale má niečo do seba. Jesus Culture, ktorú prekladám asi už rok. Čítal som Najlepšie príbehy Divokého Západu, knižku, ktorú som zadarmo dostal od kamošovej kamošky, lebo likvidovala knižnicu. Neboli tam príbehy len o pištolníkoch, ale napríklad aj o tom, ako sa stať chlapom. Inšpiratívne. 

Dostal som bicykel. Červený, je mi trochu malý a mám ho na rok. Sám som si ho opravil. (Teda, namontoval som sedadlo a odrazku, zaskrutkoval nejaké skrutky a bolo. Ale opravil znie frajerskejšie.) Myslel som, že všetci predavači bicyklových súčiastiek sú dnes už hipsteri. Ale ujo v trebišovskom obchode ma presvedčil o opaku. Pädesiatnik, niečo medzi Palim z Drišľaku (čo sa humoru týka) a babkiným susedom, ujom Zolim (čo sa profesionality týka, ujo Zoli je ten typ, čo má všetko, čo na záhrade potrebujete, od traktora až po motorovú pílu. Štilku, samozrejme). Keď sa na bicykli púšťam bez brzdenia po ružomberských kopcovitých uliach, mám vietor vo vlasoch, trochu sa bojím a mám rád život.

Prvýkrát som sám prezul gumy na našom aute. Môžem sa ženiť. Alebo sa živiť ako prezúvač pneumatík.

Keby som bol politik, mal by som predvolebné heslo: Robiť správne veci. Správne veci sa týkajú všeličoho možného, od pravidelného umývania si zubov až po uvedomenie si, že najprv práca, potom zábava. Pomaly sa to učím. Tiež som zistil, že ma baví veľa vecí na mojej škole. A tiež, že veľa vecí, ktoré robím kvôli ostatným, by som mal robiť iba kvôli sebe. A naopak. 

Zaľúbil a odľúbil som sa asi 5x. Mal som šťastné aj smutné dni a teším sa, že moja žena bude rozumieť mojej retarďáckej (ale inak veľmi skvelej) hlávke. A že sa jej bude páčiť môj svet. 

Hľadal som Pána Boha. Hľadal a nachádzal a potom hľadal ešte viac. Keby nebol, asi neexistujem (a teraz to nemyslím v nejakom samovražednom zmysle.) Mám ho rád a On má rád mňa. A aj teba. Ak ti život veľmi nedáva zmysel, On je odpoveď. Ver mi.

Uvedomil som si, že sa mám dobre. Teším z maličkostí, z hashtagov, z veveričiek, z nočných ciest autom, z hudby, čo sa dotýka srdca, z múdrosti, zo svojich priateľov a na všetko čo príde. A to je jeseň moje najneobľúbenejšie ročné obdobie. Volajú ma Jay a toto je môj svet.

O motivácii, couchsurfingu a láske.

Zistil som, že môj emocionálny život veľmi súvisí s hudbou. A tak mám albumy, ktoré mi pripomínajú ročné obdobia, udalosti, ľudí, zážitky. A keby som bol väčší umelec, vyjadroval by som sa určite cez hudbu tým, že by som ju písal. Teraz sa skrze ňu vyjadrujem tak, že posielam youtubové linky iným ľuďom. Ale milujem hudbu. A milujem slová. A milujem to, keď môžem o sebe hovoriť, potrebujem to. (Potrebujem? Tak sa mi zdá.)  A tumblr je skôr o obrázkoch. Takže čítaj, alebo nečítaj ak ťa to nezaujíma. No ak áno, tak sa z toho teš, prosím. 

Tá noc, kedy ideš domov a, nevedno prečo, sa cítiš ako kráľ. Kedy si naozaj happy just to be alive. Možno preto, že ideš z naozaj silného koncertu, možno preto, že ťa niekto má aspoň trošku rád. A ty sa tiež máš rád. A ono sa to prejavuje tak, že celú cestu domov tancuješ a tváriš sa a hráš sa, že si v klipe. A nikto ťa nemusí vidieť, robíš to pre seba. A to je super. A to, o čom spieva Macklemore, v tom celom nie je až tak dôležité. Alebo možno aj je. 

A potom ostaneš na celý deň v cudzom (no nie až tak cudzom) meste, spoznáš ľudí z Ukrajiny a Nového Zélandu a magické slovo coachsurfing, o ktorom si veľa počul dostane naraz úplne nový význam, pretože si v ňom a naraz surfuješ gauč spolu s ľuďmi, ktorý to robia celé roky. A chceš to tiež. A piješ víno. A spievaš. Rozprávaš a počúvaš. Tancuješ. Si. A tak to je správne.  

A potom o tom celom v nedeľu ráno rozmýšľaš. A zistíš, že život je krásny. Ale nie kvôli životu samotnému, aj keď sa to niekedy zdá celkom samozrejmé. Nie kvôli pocitu "beeing happy just to be alive", nie kvôli ľuďom, zážitkom, radosti..ale kvôli Láske. Tak. 

Volajú ma Jay a toto je môj svet.